Čo je rázštep

zdroj: cdc.gov

Slovo „rázštep” vo všeobecnosti znamená „rozdelenie”, „rozostúpenie” alebo „nezrastenie”. Podstatou rázštepu je nezrastenie niektorých tkanív. Človek s rázštepom pery má nezrastenú hornú peru – jeho pera je teda rozdelená na dve časti (ak iná rázštep iba na jednej strane pery). Rázštep pery môže zasiahnuť aj horné ďasno – potom bude aj ďasno nezrastené, rozdelené na dve časti. Toto nezrastenie môže pokračovať až na podnebie vo vnútri úst. Potom bude rozdelené na dve časti aj podnebie- vtedy hovoríme o ráz­štepe podnebia.

Za normálnych okolností sú tieto časti úst zrastené, sú plynulo spojené a my ich vnímame ako jeden celok. U človeka s rázštepom sa tieto časti nezrástli počas raného vnútromaternicového vývinu ešte pred narodením. Je dôležité vedieť, že človeku s rázštepom nič nechýba, nechýba mu nijaké tkanivo ani nijaká časť úst. Jednotlivé časti sa iba nezrástli tak, ako sa mali.

Takéto nezrastenie je vlastne normálnym vývinovým javom počas prenatálneho vývinu (vývinu pred narodením) u každého dieťaťa v presne určenom období.

Každé dieťa vyvíjajúce sa v tele matky musí prejsť obdobím, keď má ešte nezrastené časti pery a podnebia. Asi v období štvrtého týždňa po oplodnení majú všetky embryá nezrastenie (alebo rázštep) v ob­lasti tkanív, z ktorých sa neskôr vyvinie pera a ďasno. Nezrastenie je na oboch stranách pery, zasahuje aj obe strany ďasná a pokračuje na okraj tkanív, ktoré neskôr vytvoria nozdry. V siedmom týždni tehotenstva sa tieto tkanivá spoja a zrastú a vytvoria tak priehradku medzi nosom a prednou časťou úst. V tom istom čase raného vývinu majú všetky budúce bábätká aj nezrastenie (alebo rázštep) na podnebí vo vnútri úst.

Na obrázku vidíte oblasť, z ktorej sa vyvinie podnebie, horná stena alebo klenba v ústach. Skladá sa z dvoch častí: z tzv. tvrdého a mäkkého podnebia. Tvrdé podnebie je tvorené kosťou (preto sa volá tvrdé) a mäkké podnebie svalovinou. Približne v 10. – 12. týždni tehotenstva sa zatiaľ rozdelené časti podnebia priblížia a zrastú, aby vytvorili normálne celistvé podnebie. Úlohou podnebia bude oddeľovať nos od úst.

Podnebie vyvíjajúceho sa, približne 7- týždňového embrya (pohľad zospodu úst). Do siedmeho týždňa sa už „ rázštep “ na pere a ďasne uzatvoril, ale na podnebí vo vnútri úst sa ešte tkanivá nezrástli. Kostenú nosovú priehradku vidieť cez nezrastené tkanivá uprostred úst.

Na nasledujúcom obrázku sú znázornené dve etapy zrastania podnebia.


Proces zrastania sekundárneho podnebia v období približne 10.-12. týždňa. Na schéme A vidíme čiastočné zrastenie tkanív podnebia, ktoré nastalo približne do 10. týždňa prenatálneho vývinu embrya. Približne do 12. týždňa sa uzavrú aj ostatné tkanivá na tvrdom a mäkkom podnebí a aj na uvule, ako to vidíme na schéme B.

Na obrázku nižšie vidíme normálne zrastenú peru a nos.

Normálny nos, pera, ďasno a celé podnebie (pohľad zospodu úst). Tento obrázok ukazuje, kde je primárne a kde sekundárne podnebie a názvy tých ich častí, ktoré sa často používajú na opis rázštepu. Primárne podnebie tvorí pera a tkanivá ďasna až po bod, ktorý sa volá foramen incisivum. Za týmto bodom je už sekundárne podnebie, ktoré sa skladá z tvrdého a mäkkého podnebia a uvuly. Prerušovaná čiara naznačuje, kade môže prebiehať rázštep.

Tu je vidno všetky časti normálneho a zrasteného podnebia, keby sme sa naň pozerali zospodu do otvorených úst.

Jednostranný rázštep zasahujúci iba primárne podnebie

 

Rázštep zasahujúci sekundárne podnebie

 

Submukózny rázštep zasahujúci svaly mäkkého podnebia zasahuje svaly mäkkého podnebia, ktoré sa normálne zrastajú v stredovej línii podnebia, ale nezasahuje kožu a sliznicu.

U dieťaťa, ktoré sa narodilo s ráz­štepom, sa zjavne stalo niečo, čo prekazilo normálne zrastanie týchto tkanív. Z nejakého dôvodu, ktorý nám zatiaľ nie je vždy úplne známy, nenastalo spojenie tkanív. Niekedy sa nespojí iba malá časť týchto tkanív a ostatné sa zrastú normálne. Vtedy má dieťa čiastočný, tzv. nekompletný rázštep. Niekedy sa však nespoja nijaké z týchto tkanív a dieťa má úplný alebo kompletný rázštep pery a podnebia. Ak sa nespoja tkanivá pery a ďasná, hovoríme o rázštepe primárneho podnebia alebo niekedy zjednodušene (a nie celkom presne) o rázštepe pery. Ak sa nespoja tkanivá, ktoré tvoria vnútorné podnebie, hovoríme o ráz­štepe sekundárneho podnebia alebo zjednodušene o ráz­štepe podnebia. Spomedzi všetkých detí s rázštepom má asi 40 – 50 % detí rázštep zasahujúci aj peru, aj podnebie.

Varianty rázštepov pery. Schémy A, B a C znázorňujú jednostranné rázštepy na pere a ďasne. Schéma D znázorňuje obojstranný rázštep.

Ak sa nezrastú tkanivá na jednej polovici tváre, hovoríme o jed­nostrannom – pravostrannom alebo ľavostrannom rázštepe. Ak sa nezrastú tkanivá na oboch stranách, ide o obojstranný rázštep. Zriedkavejším typom rázštepu je rázštep zasahujúci iba svalovinu v mäkkom podnebí. Tento rázštep na prvý pohľad nevidno, pretože nezrastené svalstvo je prekryté normálnou celistvou sliznicou. Volá sa submukózny rázštep (podslizničný). Často sa odhalí iba podľa nezrastenej uvuly: to je lalôčik, ktorý visí na konci podnebia v hrdle. Submukózny rázštep sa často odhalí aj podľa zvláštnej reči dieťaťa.

 

Príčiny a rozdelenie rázštepov

Pri rázštepe pery alebo podnebia sa jedná o nedokončenie vývoja jednotlivých častí tela počas embryonálneho vývoja. S ohľadom na riziko vzniku rázštepu sa podľa odbornej literatúry uvádza ako kritické obdobie medzi 4. až 12. týždňom tehotenstva, keď sa vyvíja a formuje podnebie. Najčastejšou príčinou vzniku rázštepu bývajú infekcie v tehotenstve (rubeola, herpesové vírusy) alebo požívanie niektorých druhov liekov (kortikoidov, diazepamu alebo antiepileptík). Len asi tretina prípadov rázštepov je dedičná.

Podľa odborníkov sa rázštepy delia na:

  • rázštepy primárneho podnebia – patrí sem rázštep pery, alebo prerušenie anatomickej jednoty hornej pery a čeľustného oblúka (alveolárneho oblúka).
  • rázštepy sekundárneho podnebia – tvrdé, mäkké podnebie a podnebný čapík. Je to stav, kedy nezrastú obe kostené časti podnebia. Zriedka sa vyskytujú rázštepy mäkkého podnebia a iných častí dutiny ústnej. Ak sa pozrieme dieťaťu s rázštepom do úst, vidíme v hornej časti otvor. Ten potom môže spôsobovať problémy pri dýchaní alebo dojčení. Pri tomto rázštepe sa vytvára široká komunikácia ústnej dutiny s nosovou.
  • kompletné rázštepy – ide o kombináciu dvoch predchádzajúcich skupín. Typický pre túto skupinu je rozstup pery, alveolárneho oblúka, tvrdého i mäkkého podnebia s podnebným čapíkom .

Vzhľadom na komunikáciu medzi ústnou a nosovou dutinou je pri rázštepoch porušené satie, dýchanie, žuvanie, hryzenie a reč.

Zdroj:

  • Karlind T, Moller, Clark D. Starr a Sylvia A. Johnson :  Kniha pre rodičov detí s rázštepom pery a podnebia, slovenské recenzované vydanie. Bratislava, 2008. Preklad a koordinácia projektu: PhDr. Zuzana Oravkinová, klinický logopéd, Klinika plastickej chirurgie FNsP Ružinov; Bratislava
  • Uverejnené so súhlasom autorky p.Márie Kopčíkovej a vedenia webovej stránky www.rodinka.sk